ZVOLEN. Štýl japonských okrasných záhrad postupne preniká aj k nám a špecializované firmy vám takú dokážu vypestovať takpovediac na kľúč. Na jednej z ulíc na zvolenskom sídlisku Sekier na to žiadnu firmu nepotrebujú; priestor pripomínajúci krajinu vychádzajúceho slnka majú rovno pod oknami bytov vďaka susedovi, ktorý na Slovensko prišiel z japonskej Osaky.
Kiyotaka Iwata chcel spoznať Európu, prešiel viaceré krajiny, napokon sa usadil na Slovensku, kde spoznal priateľku. Miniatúrnu japonskú záhradu začal tvoriť na počesť jej otca, ktorý vlani zomrel. Niekoľkokrát totiž navštívil Japonsko a tamojšie záhrady veľmi obdivoval.
Na malé Japonsko premenil Kiyotaka Iwata kúsok priestranstva pred vchodom do paneláku. „Ľuďom sa záhradka páči, chodia ju obzerať. Hovoria, že je pekná, zaujímavá,“ hovorí slovensko-japonská dvojica.
Rodáka z Japonska už oslovili aj susedia z vedľajšieho vchodu, uvítali by, keby svoje umelecké dielo rozšíril smerom k nim. „Rozšírim, ale neviem kedy. Záhradka si vyžaduje pravidelnú starostlivosť a údržbu a ešte som nedokončil túto,“ hovorí Kiyotaka vysvetľujúc zároveň, že toto je jeho krstné meno, Iwata priezvisko.
Okrem udržiavaných stromčekov nechýba v záhradke tradičný štrk, piesok, kamene rôznych tvarov aj drevo. Samozrejmým prvokom je tu voda. Malé jazero, nad ktorým sa týči drevený most, aj malá drevená studnička v átriu s bambusovým plotom.
Na pravom okraji záhrady sa už rysuje budúci potôčik; kameňmi vyložené dno, po ktorých má zvrchu stekať cirkulujúca voda.
(zdroj: moj)
Záhradkou prechádza aj cestička z plochých kameňov. Mach, ktorý pokrýva niektoré kamene, musel Kiyotaka doslova „vypestovať“. „Neustále som kamene vlhčil, no keďže je to slnečné miesto, mach sa rodil pomerne ťažko,“ prezrádza.
Záhrade dominuje veľká borovica, ktorá rastie pred panelákom dlhé roky. „Nechceli sme ju vypíliť, asi by nám to ani nedovolili, a tak sa stala súčasťou tejto záhrady.“
Kompozične stojí borovica nad siluetou japonskej hory Fudži (Fudžisan) aj s bielou snehovou čiapočkou na jej vrchole. Pohľad na najvyšší vrch Japonska dotvára, ako aj v reáli, železničná trať pod masívom s miniatúrnym rýchlovlakom.
Pôvodné modely vlaku už nahradili nové; lákajú deti, ktoré ich pri hraní akosi „stratili“, a tak sa vlak vracia na koľajnice len pod dohľadom záhradného umelca.
Nedokončená záhradka má pokračovať trávnikom, na ňom zvažuje Kiyotaka postaviť malú autodráhu, čím určite poteší najmä panelákové deti.
Kiyotaka si tu vytvoril (a stále vytvára) svoj malý japonský svet. Miniatúrne detaily pospájané do jedného veľkého celku, čo je princíp každej japonskej okrasnej záhrady.
(zdroj: moj)
