Zvolen Detva Krupina

Hrad na Peťuši slúžil najmenej sto rokov

Obrovský kráter uprostred hradu je pozostatkom cisterny, ktorá slúžila na zachytávanie dažďovej vody.

ZVOLEN. Je to už takmer zabudnutý hrad z vrcholného stredoveku. Hoci z neho nezostalo takmer nič, turisti si k jeho torzám cestu našli. Chodník k nemu je permanentne vyšliapaný, čo dokazuje, že k nemu nepretržite chodievajú.  

Hrad sa nachádza v hustom lesnom poraste na temene menšieho kopca nad ľavým brehom rieky Hron približne päť kilometrov od Zvolena. Polohou však už spadá do katastrálneho územie obce Ostrá Lúka. 

Kto hrad vybudoval, respektíve komu patril, odborníci nevedia. „O lokalite nie je k dispozícii žiadny písomný prameň. Hrad bol možno súčasťou ostrolúckeho panstva a vybudovať ho dal niektorý zo šľachticov z rodu Ostrolúckych,“ hovorí archeológ Ján Beljak zo zvolenského pracoviska Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied. 

„Rodina Ostrolúckych zastávala takmer vždy významné funkcie vo vedení Zvolenskej župy, patrili im viaceré dediny a vlastnili majetky aj v Nitrianskej stolici, aj na ďalšom území Uhorska. Je preto pravdepodobné, že tento šľachtický rod dal vybudovať aj vlastné opevnené sídlo v blízkosti a vo vizuálnom kontakte s vtedajším kráľovským komitátnym hradom na dnešnom Pustom hrade pri Zvolene,“ ozrejmuje. 

Z hradu Peťuša je výhľad na západnú časť tzv. Dončovho hradu na hornej časti Pustého hradu. Vzdušnou čiarou sú to približne dva kilometre.

Prvé predstavy

Cez Ostrú Lúku viedla v stredoveku obchodná cesta a od roku 1393 tu bola zriadená mýtna stanica. Prvá písomná zmienka o obci Ostrá Lúka je z roku 1332, keď sa spomína v pápežskom zozname daňovníkov ako Stoluca. 

„Z poznatkov, ktoré sme doteraz získali, si môžeme utvoriť prvú predstavu o budovaní a následnom využívaní hradu Peťuša. Vybudovaný bol zrejme koncom 13. storočia a jeho rozkvet nastal v priebehu 14. storočia. Archeologický materiál ukazuje na približne 100- až 150-ročné trvanie objektu. Do polovice 15. storočia ho užívatelia opustili a hrad zanikol,“ ozrejmuje Noémi Beljak Pažinová, vedúca archeologického výskumu na hrade Peťuša.

Od roku 2011 sa na hrade každú letnú sezónu sústreďujú výskumné aktivity Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV.

Za päť výskumných sezón preskúmali plochu veľkú takmer 100 metrov štvorcových. 

Mylne Matčin zámok

Prvý krátky výskum tu robil archeológ Václav Hanuliak, s ktorého menom sa spája dlhoročný moderný archeologický výskum na Pustom hrade. Hanuliak hrad mylne označil chotárnym názvom Matčin zámok (táto poloha je lokalizovaná južne od Pustého hradu, nie pri Peťuši), jeho výstavbu spájal s pôsobením Jána Jiskru a jeho vojsk vo Zvolene okolo polovice 15. storočia.

Súčasné pomenovanie vychádza z označenia blízkej polohy Peťuša, ktorá je vyznačená na základných topografických i turistických mapách.

 „Veľa tu z hradu nezostalo,“ hovorí Pažinová, vedúca Katedry archeológie na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

„Čitateľný je iba podľa zdeštruovaného kamenného opevnenia dodnes viditeľného v teréne. Zo severnej strany je chránený prudkým zrázom a riekou Hron. Obranu v tejto časti znásobovala zrejme priekopa, ktorú v súčasnosti indikuje asi dvadsať metrov dlhá plošina, pred ktorou sú zo severnej strany miestami identifikovateľné kusy kameňov,“ dodáva.

Južnú až juhovýchodnú stranu zabezpečovala do skalného podložia vyhĺbená mohutná obranná priekopa, ktorá aj v súčasnosti dosahuje hĺbku takmer desať metrov.

Nepravidelný oválny tvar

„Samotný hrad má nepravidelný oválny tvar s rozmermi 40 x 20 metrov. Na nádvorí sa nachádza výrazný, do skalného podložia zahĺbený objekt štvorcového pôdorysu s rozmermi 9,5 x 9,5 metra.

Situovaný je v strednej časti areálu. Archeologický výskum v roku 2015 potvrdil, že ide o pozostatok cisterny, ktorá slúžila na zachytávanie dažďovej vody. Vyhĺbená bola do masívu skaly do hĺbky vyše troch metrov,“ objasňuje Pažinová. Priemer cisterny má viac ako dva metre.

Obrovský kráter, ktorý je na jej mieste, vznikol po zániku hradu postupným vytrhávaním a odnášaním kamenného obloženia cisterny. Išlo o kvalitný stavebný materiál, ktorý bol využiteľný aj sekundárne.

Nad zemou

Čo stále vidieť nad zemou, je mohutné kamenné opevnenie, ktoré lokalitu obkolesuje a ešte aj dnes dosahuje na niektorých miestach výšku takmer tri a hrúbku dva metre.  „Kamenný múr bol postavený bežnou stredovekou technikou so zarovnávaním muriva do technologických riadkov. Jeho pôvodnú výšku odhadujeme na minimálne 4 – 5 metrov,“ hovorí Pažinová. 

Kameň na jeho výstavbu pochádzal podľa archeologičky zrejme z bezprostredného okolia, čo dokazujú dodnes viditeľné ťažobné jamy na blízkych terasách situovaných južne od hrádku. Veľkú časť kameňa na murované opevnenie získali stavitelia aj pri hĺbení obrovskej južnej priekopy do andezitového brala.

„Vchod do jadra hradu zatiaľ nevieme lokalizovať. Z terénnych stôp je predpoklad, že prístupová cesta do hradu viedla zo severu, na jednotlivých terasách sa kľukatila a k hradu sa dostala pozdĺž západnej alebo východnej hradby. Tu sa mohla nachádzať vstupná brána, jej zvyšky sme ešte neobjavili,“ ozrejmuje Pažinová. 

Archeologické nálezy

Hrad Peťuša je bohatý na archeologické nálezy. Počas výskumných sezón od roku 2011 tu objavili takmer 20-tisíc rôznorodých fragmentov z keramiky, kovu, ale tiež zvieracie kosti, ktoré vypovedajú o dobe osídlenia hradu aj o rôznych aktivitách, ktoré sa v areáli odohrávali.

„Z hradu pochádza aj jedna minca. Je to napodobenina denára kráľovnej Márie z Anjou, ktorého originály boli razené v roku 1383. Na oboch stranách mince sa nachádza kráľovská koruna a na reverze dokonca nápis Regine vngarie,“ ozrejmuje Pažinová.

V areáli sa nachádza aj veľké množstvo militárií, ktoré naznačujú, že na hrade sídlila stála posádka, ktorá chránila nielen hrad, ale mohla mať aj strážnu funkciu pri vstupe do Zvolenskej kotliny zo západu a pri brode cez rieku Hron. Ten dokladujú historické pramene v neďalekej vzdialenosti od hradu.

 

Ďalšie články z témy Tipy na výlet

Najčítanejšie správy

Zvolen

Dnešná nehoda pri Zolnej má tragické následky

AKTUALIZOVANÉ 16.25 Felicia zišla z cesty a narazila do stromu.

Mladá vodička sa pri nehode vážne zranila

Záchranka ženu previezla do banskobystrickej nemocnice.

Z 36 obcí v okrese Krupina nemajú ľudia v žiadnej dobrý zdravotný stav (+ mapa)

Hoci Krupina patrí medzi najmenej znečistené okresy, zdravie obyvateľov je tam nepriaznivé.

Zvolenčan sa pokúsil zavraždiť svoju manželku

Obvinenému hrozí dvadsaťpäť rokov až doživotie.

V takejto jedálni sa odteraz stravuje personál nemocnice

Chceme, aby sa pacienti aj personál cítili príjemnejšie, preto pokračujeme v modernizácii priestorov, hovorí riaditeľ nemocnice Jozef Botka.

Blízke regióny

Nehoda v Lučenci: Muž po zásahu elektrického prúdu zomrel

Vysoký prúd ho zasiahol z trafostanice na Rúbanisku II neďaleko školy.

Kotlebov galavečer v Rimavskej Sobote nebude, vyhlásil primátor

Kotlebovci chystali podujatie na výročie vzniku slovenského vojnového štátu.

Dvojmesačné dievčatko obeťou vážnej dopravnej nehody

Život jej nezachránil ani prevoz vrtuľníkom do Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici.

V Brezne dali čiernym stavbám červenú. Dnes búrali prvý dom

V likvidácii ďalších čiernych stavieb na území mesta chcú pokračovať.

RegioJet prichádza s novinkou pre stred Slovenska. Spojenie s Prahou sa zlepší

Autobusy by mali začať premávať v pondelok 13. marca 2017.

Všetky správy

Kaufland mení predajne. Pozrite sa, ako budú vyzerať

Nemecká sieť už začala s prestavbou niektorých svojich pobočiek a postupne plánuje meniť ďalšie.

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Spieva si Marleyho, dá si pivo a fotí sa. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa na klasiky pripravoval inak ako súperi. "Keď som to navrhol, všetci si mysleli, že som zošalel," tvrdí športový riaditeľ jeho tímu.

Bratislava prehrala spor o lukratívnu budovu. Uspela firma blízka Kollárovi

Nájomné byty v centre Bratislavy, ktoré patria mestu, má dostať súkromná firma. Ľudia sa boja vysťahovania

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Kam vyraziť