ZVOLEN. Vrch Veľká Stráž, ktorý sa vypína na západnom okraji Zvolena oproti Pustému hradu, nie je obyčajným kopcom. Archeologický výskum pred šestnástimi rokmi priniesol zistenia, ktoré poukazujú na stavebné činnosti ľudí v minulosti.
Na vrcholovej plošine v jeho východnej časti v nadmorskej výške okolo 400 metrov sú ešte dodnes viditeľné antropogénne relikty, teda pozostatky vytvorené človekom.
Popolové vrstvy
„Badateľné je tu valové opevnenie, ktoré uzatvára temeno návršia zo západu a severu, pričom z juhovýchodu je strmý skalný zráz, ktorý znásobila aj úprava kopca počas stavby obchvatu mesta,“ hovorí Ján Beljak z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.
„Zatiaľ však nedisponujeme dostatočnými informáciami k presnému časovému zaradeniu týchto objektov, prípadne k pochopeniu ich funkcie,“ dodáva. Archeologický výskum formou menšej sondáže sa na vrcholovej plošine lokality uskutočnil v auguste 2000 pod vedením Václava Hanuliaka.
„Sondou sa skúmala plocha umelého návršia. Tá mala na povrchu rozmery 120 x 180 centimetrov, postupne klesala až k skalnému bralu v hĺbke 320 centimetrov. Vo výplni takmer 3 metre vysokého kultúrneho profilu sa striedali tenšie i hrubšie popolové vrstvy a prepálené medzivrstvy,“ objasňuje Beljak.
Takýmito vrstvami v pôdnej štruktúre sa masív radí k jedinečným, objavujú sa zriedkavo.
Extrémne vysoké teploty
„Z výskumu pochádza viac ako 300 kusov črepov, z ktorých menší počet môžeme zaradiť do neskorej badenskej kultúry doby medenej a väčšinu do mladšej a neskorej doby bronzovej, ktorá bola na lokalite zastúpená lužickou a azda i pilinskou kultúrou,“ dopĺňa Noémi Beljak Pažinová z Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorá nálezy spracovala.
Medzi ďalšími objavenými nálezmi boli početne zastúpené uhlíky, prepálené fragmenty zvieracích kostí, menšie kusy prepálenej mazanice, troska a niekoľko kamenných úštepov z limnosilicitu.
„Je to surovina často používaná na výrobu kamenných nástrojov v tomto regióne, pretože jej bohaté zdroje sa nachádzajú v susednej Žiarskej kotline,“ hovorí archeologička.
„Zvieracie kosti pochádzali z tura domáceho, oviec/kôz a svíň, pričom takmer 80 percent fragmentov bolo vystavených vysokým teplotám, ktoré presahovali až 700 stupňov Celzia,“ dodáva. „Zrejmé je teda, že na tomto mieste bol v dávnej minulosti čulý život. Realizované aktivity súviseli so zakladaním ohňa,“ mieni Beljak.
„Ostáva zatiaľ otvorená otázka charakteru miesta, pri ktorom nevylučujeme súvis s dobovým kultom, prípadne bližšie neznámymi úkonmi súvisiacimi s pohrebným rituálom a odohrávajúcimi sa zrejme v mladšej až neskorej dobe bronzovej, keďže práve táto dejinná etapa bola na preskúmanej ploche najbohatšie zastúpená.“