Zvolen Detva Krupina

Zabudnuté dedinky Zvolena

Sú súčasťou mesta Zvolen, a predsa sa na nich zabúda. Aspoň taký je pocit obyvateľov Zolnej a Lukového, dedín, ktoré sú od roku 1976 súčasťou Zvolena.

Mohli by sme povedať, že Zolná je dedinka za ostrou zákrutou, od Zvolena vzdialená 9 km. Keď do nej v polovici júla prichádzame, vítajú nás seniori z miestneho klubu dôchodcov. Ich klub je vraj natoľko populárny, že sem chodia aj Zvolenčania z mesta. „Možno preto, že sa nehádame,“ hovorí pani Anna Hrašková, ktorá nás v tento deň bude sprevádzať po dedine spolu s ďalšími seniormi. Bol to ich nápad, aby sa o Zolnej napísalo do Zvolenských novín. „Sme súčasťou Zvolena, no zabúda sa na nás,“ hovoria jednohlasne. Hneď potom začnú vymenúvať, čo im v dedine chýba: „...kanalizácia, chodníky.“. Riešenie oboch problémov nie je jednoduché, projekt kanalizácie sa už pripravuje, no paradoxne hrozí, že narazí na neporozumenie druhej časti obyvateľstva Zolnej. Seniori sa už dopočuli aj o petícii proti kanalizácii. Budovať chodníky v Zolnej je zase problematické kvôli úzkej šírke vozovky.

Zolňania sú aktívni ľudia. Centrom ich stretávania sa je kultúrny dom. Ako inak, keď krčma v dedine nie je. Na poschodí kultúrneho domu je pamätná izba venovaná historickej udalosti z roku 1944. Vtedy v Zolnej na poľnom letisku pristál 1. československý stíhací pluk. Na mieste, kde sa to stalo, dnes stojí skromný pamätník – krídlo lietadla. Dookola nič, pole. Pri pamätníku vyschnutý veniec ešte z minulého roku, keď 17. septembra na Deň letectva zavítali do Zolnej aj hostia z Európskej únie.

Zolňania sú hrdí ľudia. Nemajú síce krčmu, ale kostol majú. A nie hocijaký – vzácny rímskokatolícky Kostol sv. Matúša,  o ktorom prvá zmienka pochádza už z roku 1292. Kostol spája, chvália sa ním všetci, katolíci aj evanjelici. Kostolík, ktorého vyobrazenie nájdete na väčšine propagačných materiálov agentúr regionálneho cestovného ruchu, však býva verejnosti otvorený len raz do mesiaca – v prvú nedeľu v mesiaci počas svätej omše. Inak sa dovnútra dostanete ťažko. Neďaleko kostola stojí aspoň informačná tabuľa, vďaka ktorej si návštevník môže urobiť obraz, ako vyzerá kostol vo vnútri – nádherné fresky, ktoré zdobia steny, v minulosti paradoxne zachránil biely náter. Ten aplikovali evanjelici, keď kostol prevzali do svojich rúk počas reformácie. Inak toho v kostole veľa neostalo – drevené sošky majstra Pavla z Levoče zmizli už dávnejšie, ostal len oltár.

Neďaleko kostola stojí tiež kaštieľ, ktorý akoby čakal na svoje znovuzrodenie. Pôvodne patril rodine Zolnay, ktorá ho postavila v 17. storočí na základoch starej kúrie. V súčasnosti je v súkromných rukách a nová strecha napovedá, že jeho veľká chvíľa ešte len príde.

Na konci Zolnej čaká na návštevníka posledná bodka. Nie je ňou rómska osada, ako by sa od cesty mohlo náhodnému okoloidúcemu zdať. Nad osadou sa totiž hrdí Zolniansky lahar, pozostatok sopečnej činnosti. Lahar znamená doslovne bahenný prúd, ten ostal v Zolnej po treťohornom výbuchu sopky Poľany. Bolo to dávno, dnes lahar zarastá trávou, jeho okolie spravuje urbár a tvrdí, že kosiť by malo mesto. Podľa mesta by mal kosiť vlastník, teda urbár. A tak lahar naďalej zarastá a na dávnovekú históriu sa zabúda. Len seniori zo Zolnej nezabúdajú, lahar si kosia sami. Počas odpočinku po kosení sedia na kopci a pozerajú na svoju rodnú dedinu. Sú na ňu hrdí aj napriek všetkému. Alebo práve pre to všetko.

Lukové

Zvolen má ešte jednu obec pod svojou správou – Lukové. Keď do vyhľadávača zadáte jej názov, google vám ako prvé zobrazí fotky bielej pláže s modrým morom. „Lukové v Albánsku,“ hovorí Rastislav Gažúr a s úsmevom dodáva: „Tento rok sa tam chystám pozrieť.“

Rastislav Gažúr žije v Lukovom takmer celý život. Má rád túto dedinu, najviac sa mu páči, že tu končí svet – povedané našimi slovami. Dedinka je nepriechodná, a preto pôsobí takým dojmom. Autom ste tu však za 10 minút, veď Zvolen je vzdialený od Lukového len 5 kilometrov. „Do Zvolena sa dá zájsť aj pešo,“ hovorí Gažúr.

Zvolenčania si v poslednej dobe na Lukové spomínajú častejšie – svedčí o tom niekoľko nových a niekoľko rozostavaných domov v dedinke. „Posledných 5 – 6 rokov je tu stavebný boom,“ komentuje Gažúr. „Prišli sem ľudia, ktorí sú prínosom pre dedinu, ale aj takí, ktorí jej škodia – nevedia, ako funguje život na dedine,“ hovorí Rastislav Gažúr. On by bol najradšej, keby sa v Lukovom zastavil čas a všetko ostalo také, aké je dnes. Napríklad množstvo zelenej plochy a malebný výhľad z domu na pole, kde sa pasú kravy.

K dedine neodmysliteľne patria aj ovce, napríklad pán Gažúr ich využíva ako živú kosačku. Sú pekné, belejú sa na zelenom kopci aj pred domom, kde si na začiatku augusta dávajú popoludňajšiu siestu. Kým sa s Rastislavom Gažúrom rozprávame na neexistujúcom námestí pri autobusovej zastávke, okolo prejde ďalší Gažúr. Spolu s Rastislavom sa stará o ovce, veď sú bratranci. „V Lukovom sa žije dobre, aj keď tu nemáme kostol ani krčmu,“ smeje sa cez okno auta Gažúr starší. Hneď potom odchádza.

Pán Gažúr mladší je realista – vie, že krčma sa prevádzkovať v Lukovom nedá. Bez krčmy však v dedine chýba miesto, kde by sa Lukovania mohli stretávať. Také miesto dočasne našli v časti nefungujúceho kultúrneho domu, ktorý pán Gažúr pred pár rokmi odkúpil. Zrekonštruoval ho a zriadil tam okrem vlastného bývania v časti po skrachovanej krčme klubovňu. Lukovania sa mali kde stretávať a tam založili aj Občianske združenie Lukové, ktoré dnes organizuje podujatia. Pán Gažúr sa svoju časť kultúrneho domu napokon rozhodol predať. Na konci dediny už rekonštruuje rodičovský dom, do ktorého sa bude onedlho sťahovať. Výhľad na zelené lúky s pasúcimi sa kravami je zaručený.

Polovica kultúrneho domu na Lukovskej ceste, ktorá patrí mestu, ďalej chátra a Lukovania sa stretávajú naďalej aj bez kultúrneho stánku. Posledné  podujatie pod Občianskym združením Lukové sa konalo v júni na Jána. Z miesta, na ktorom horeli jánske ohne je nádherný výhľad na celú dedinu. Jej dominantou je kostolná veža, hoci ani Lukové nemá kostol.

Výhľad je z kopca aj na Zvolen – spoza stromov sa vynára v podobe dymových signálov, ktoré sem posiela Bučina. „Bez nich by to bolo krajšie,“ smeje sa Gažúr, ktorý si už kedysi dávno vysníval dokonalý obraz Lukového. Taký, aký nájdete na historických fotografiách a taký, ktorý sa každým dňom stráca. 

-ej-


  1. Po peripetiách v priemyselnom parku vo Vígľaši spustil výrobu prvý investor 715
  2. Pomôcť riešiť situáciu pod Pustým hradom by mohli aj občianske hliadky 380
  3. Žreb I. hokejovej ligy: Detva začne novú sezónu na domácom ľade 235
  4. Vysokoškolské súbory zabojujú o fujaru 234
  5. Záhrada, ktorá deti učí 221
  6. Detviansky vyrezávaný kríž putuje na Island k drevenému kostolíku z Podpoľania Video 196
  7. V niekoľkých obciach nepôjde elektrina 190
  8. Rómska kultúra hýri farbami, bude jej patriť námestie 70
  9. Sobotňajšia akcia rozhýbala zvolenské námestie 70
  10. Tridsaťšesť dávok pervitínu vo vrecku sa ťažko vysvetľuje 58

Najčítanejšie správy

Zvolen

Po peripetiách v priemyselnom parku vo Vígľaši spustil výrobu prvý investor

V priemyselnom parku začal vyrábať po takmer desiatich rokoch od jeho postavenia.

Pomôcť riešiť situáciu pod Pustým hradom by mohli aj občianske hliadky

Na projekt chce Zvolen získať financie od rezortu vnútra.

Žreb I. hokejovej ligy: Detva začne novú sezónu na domácom ľade

Spoznali sme žreb prvého kola I. hokejovej ligy, titul bude obhajovať Detva.

Vysokoškolské súbory zabojujú o fujaru

Akademický Zvolen roztancuje námestie. Privíta aj súbory zo zahraničia.

Záhrada, ktorá deti učí

Pri škole majú divočinu s močiarom či s hmyzím hotelom

Blízke regióny

Pravica sa v Banskej Bystrici spojila. Na župana podporia Martina Klusa

Martin Klus (SaS) pôjde do župných volieb ako spoločný kandidát pravicových strán.

Vyvrátený strom vyniesol na povrch pravek. Pri Bystrici máme novú archeologickú lokalitu

Neďaleko obce Lučatín objavili novú archeologickú lokalitu, napomohla tomu náhoda. Presnejšie informácie o lokalite by mohol určiť až podrobnejší archeologický výskum.

Najsilnejšie búrky môžu udrieť v okolí Banskej Bystrice

S búrkami môžu byť spojené prívalové zrážky s úhrnmi 20 – 50 mm a nárazy vetra s rýchlosťou 65 - 85 km/h.

Kruhový objazd v Rimavskej Sobote má byť hotový na jeseň

Na dobu viac ako tri mesiace si však výstavba vyžiada kompletné uzatvorenie najrušnejšej dopravnej tepny v meste.

Králická tiesňava. Bystričania majú prírodnú atrakciu za rohom

Chránená prírodná pamiatka má 21 hektárov.

Všetky správy

Šídlo odpovedá Ficovi: Nie ste v tom sami, Nemci podrazili aj Čechov

Dúfame, že UEFA konečne prijme pravidlá, aby českí futbalisti neprehrávali so slabšími súpermi.

Koľko miliónov bude stáť? Mladý Slovák má potenciál skončiť v Barcelone

Na ME do 21 rokov zo slovenských futbalistov najviac zaujal Stanislav Lobotka.

Horiaci obklad z londýnskej budovy sa používa aj na Slovensku

Francúzsky výrobca v pondelok oznámil, že obklad, ktorý pravdepodobne významne prispel k tragickému požiaru v Londýne, prestal vyrábať.

Dva české večery s Putinom a dvadsať klamstiev

Už aj českí diváci mohli sledovať rozhovory režiséra Olivera Stona s ruským prezidentom.

Historička Bednaříková: Nerobme pri utečencoch rovnaké chyby ako Rimania

Povedať, že civilizácie zanikali pre nízku pôrodnosť, je zjednodušovanie, tvrdí česká historička Jarmila Bednaříková.

Kam vyraziť