Od marca 2016 poslanec Národnej rady, mestský poslanec od decembra 2014, politológ od roku 2003 a celý 36 ročný život človek, ktorého najlepšie vystihujú slová sloboda a zodpovednosť. Banskobystričan Martin Klus počas svojej kariéry pôsobil už vo viacerých významných pozíciách, ktoré ho zviditeľnili aj v očiach verejnosti. Teraz sa snaží o zmenu. Čoraz častejšie sa spomína ako vyzývateľ Mariána Kotlebu na post župana Banskobystrického samosprávneho kraja. Chce z kraja vytvoriť dobré miesto pre život všetkých generácií a osobitne mladým zabezpečiť v kraji trvalé zázemie. Je kvôli tomu ochotný vzdať sa aj poslaneckého mandátu v NR SR. Martin Klus nám prezradil niečo o sebe ako bežnom človeku a priblížil nám cestu životom. Tá nebola vždy jednoduchá, nikdy však neprestal veriť v pozitívnu zmenu.
Zo štandardnej rodiny
Som jedno z banskobystrických sídliskových detí éry prezidenta Gustáva Husáka. Do mesta sme sa nasťahovali za prácou môjho otca, trénera atletiky v Dukle Banská Bystrica. Bolo to bezprostredne po mojom narodení z iného krásneho mesta Zvolen, odkiaľ pochádza moja mama. Po tom, čo ma úspešne zverila vzdelávaciemu systému socialistického zriadenia – detským jasliam, si našla prácu ako právnička v Krajskom ústave národného zdravia, dnešnej Rooseveltovej nemocnici. Boli sme viac menej štandardnou rodinou „normalizačného typu“. Takou, ktorá sa za deväť rokov dostala k moru raz – v Bulharsku, a potom v Rumunsku, ale o to dôkladnejšie poznala Tatry, Liptov, Spiš, ale aj Moravu či Prahu.
Podporoval zmeny v spoločnosti
Dospievať v deväťdesiatych rokoch minulého storočia nebola žiadna prechádzka ružovou záhradou. A asi to tak trochu predurčilo kam raz budem smerovať. Vidieť odchádzať sovietske vojská z neďalekého Sliača a neskôr na strednej škole hájiť idey slobody pred extrémistami, ktorých bolo plné mesto spolu s rôznymi bossmi podsvetia, jednoducho urobí svoje. Do toho prišla éra mečiarizmu a dlhé filozofické diskusie so starým otcom, profesorom na Technickej univerzite vo Zvolene o demokracii, tolerancii a zodpovednosti. Nemohlo to dopadnúť inak, ako mojou aktívnou podporou politických a spoločenských zmien najmä v roku 1998 a zároveň zahájením štúdia politológie a neskôr aj medzinárodných vzťahov a diplomacie doma aj zahraničí.
Po škole prišla rodina
Hneď po štúdiách prišlo, ďalšie krásne obdobie môjho života. Stal som sa hneď dvakrát najšťastnejším človekom pod slnkom, vďaka narodeniu mojich malých a dnes už veľkých princezien Emky a Elky. Slečien, ktoré sú jedným z dôležitých zmyslov môjho života.
Všetko si vybojoval
Som hrdý na to, že som v živote nikdy nič nedostal len tak a že všetko čo dnes mám a čím dnes som, nie je zásluhou niekoho iného. Napriek svojmu relatívne nízkemu veku som si prešiel všeličím. Predával som v obchodoch, oberal hrozno, fuškoval na stavbe, obsluhoval vrátnicu, strážil budovu, učil malé deti i študentov, spolupracoval na medzinárodnom výskume, či riadil časť univerzity ako prorektor.
Zvykli ho citovať
Takmer päť rokov som bol aj jeden z najcitovanejších slovenských politológov, kedy som poskytol stovky politických analýz domácim aj zahraničným médiám. Ani v tomto období mi však nezostali ľahostajné otázky občianskej angažovanosti. Preto som sa naďalej zapájal do rôznych aktivít najmä v rámci tretieho sektora, od čoho bol už len kúsok od aktívneho vstupu do politiky.
Prenikol až do NRSR
Ten sa naplnil 15. novembra 2014, kedy som zvíťazil vo voľbách do Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici v obvode Rudlová-Sásová. V decembri toho istého roku som ohlásil spoluprácu s politickou stranou Sloboda a Solidarita a stal som sa jej tímlídrom pre zahraničnú politiku a politický systém. Som rád, že som tak získal šancu prispieť k tomu, že sme zo strany na hranici zvoliteľnosti urobili za pár mesiacov druhú najsilnejšiu stranu na Slovensku. A je mi cťou hájiť záujmy občanov, ktorí nám v marcových parlamentných voľbách dali hlas.
Ak nie ste v koalícii, nie je to jednoduché
Priznávam, z pozície opozičného poslanca nie je jednoduché meniť veci k lepšiemu. To posledné, čo by sa však dalo mne a mojim kolegom v SaS vyčítať je to, že by sme to aspoň neustále neskúšali. A som rád, že si to všimli aj občania, vďaka ktorým cítime, že pomaly prichádza čas na veľkú politickú zmenu. Prvý krok k tejto zmene je pred nami už budúci rok.
Samospráva bola znásilnená
Pôvodne ušľachtilú myšlienku regionálnej samosprávy sa bohužiaľ podarilo pokaziť už na jej začiatku. Popretie prirodzených regiónov išlo ruka v ruke so znásilnením samosprávy do podoby straníckych trafík, odkladiska straníckych veteránov, či naopak „bokovky“ na odskočenie si z parlamentu. Najväčšiu ranu však myšlienka krajskej samosprávy dostala v roku 2013. Vtedy bola v strede Slovenska znásilnená, ako výťah k moci politikom mentálne zabudnutých v 30tych rokoch minulého storočia.
Nová šanca
Krajská samospráva dostane už túto jeseň dôležitú šancu dokázať, že má zmysel. To sa však nedá naplniť bez kandidátov, ktorí budú schopní obetovať jej všetko svoje politické úsilie a schopnosti. Rád by som bol práve takýmto kandidátom. Politikom, ktorý sa po prevzatí úradu vzdá mandátu poslanca NR SR aj MsZ Banská Bystrica a s využitím všetkej svojej energie začne rozvíjať kraj, v ktorom sa oplatí pracovať, podnikať a žiť. Ten kraj, v ktorom som sa narodil, prežil väčšinu svojho života, v ktorom žijú moje deti, rodičia a priatelia a na ktorom mi nesmierne záleží. Kraj, za ktorého vedenie sa občania nebudú musieť hanbiť a z ktorého mladí ľudia nebudú nútení utekať za lepšou budúcnosťou.