Jeden z najkrajších vianočných darčekov zrejme dostal Roman Havier, známy biliardový hráč Kanianky. ,,Týždeň pred Štedrým dňom, 17. decembra, sa mi vo zvolenskej nemocnici o 20,40 hod. narodil syn Adam,“ prezradil veľmi šťastný, ešte stále čerstvý otec, ktorý dokonca osobne asistoval pri pôrode. ,,Úžasný zážitok. Od tejto chvíle si svoju manželku vážim ešte viac.“ Radosť úspešného športovca bola obrovská, veď ako sa sám vyznal, jednoznačne zatienila všetky jeho doterajšie športové víťazstva a úspechy. ,,Žiadna turnajová výhra, nijaký titul sa nevyrovná pocitu radosti z narodenia vlastného potomka,“ potvrdila hlava rodiny, ktorá si svojho miláčika z nemocnice už hrdo priviezla domov, do Dobrej Nivy. Neodmysliteľnou súčasťou havierovského rodinného sídla je aj biliardový stôl. Stane sa osudným, podobne ako kedysi seniorovi, aj malému Adamovi? ,,Už pred jeho narodením, keďže sme vedeli, že to bude chlapec, som žartoval, že spávať bude práve na ňom,“ pousmial sa Roman a vzápätí, už vážnejšie, dodal: ,,Menšie tlaky ohľadom mojej zábavky naňho určite vyviniem, ale nútiť ho do ničoho nebudem. Čo by som mu však z tejto ušľachtilej hry chcel jednoznačne vštepiť, sú jej morálne vlastnosti.“ Z hlasu zamysleného Haviera seniora bolo beztak cítiť, že synovu budúcnosť by najradšej predsa len spojil s biliardom. ,,Trošku by ma mrzelo, ak by sa tak nestalo. Na druhej strane viem, že ak sa biliardu bude chcieť vyhnúť, prežijem to,“ zamyslel sa opäť väčšinou veľmi presný ,,strelec“ a po chvíľke so smiechom doplnil: ,,Predsa však len verím v jeho veľkú biliardovú kariéru. Nakoniec, už teraz sa na mňa veľmi podobá.“ Podľa posledných správ však podoba nie je jediné, v čom sa syn podal na otca. ,,Adam, podobne ako ja, nezaspáva skôr ako o jednej hodine v noci. Momentálne u nás vládnu bezsenné noci,“ prezradil s úsmevom senior, ktorý nám predostrel aj novoročné predsavzatia rodiny Havierovcov. ,,Zlozvyky nás nekvárili žiadne, takže kúry na ich odbúravanie podstupovať nemusíme. Do nového roka sme vykročili s klasickými predsavzatiami a želali sme si byť hlavne zdraví.“
Daniel Valach